365 dní viditeľnosti | Deň 20
Dňa 11. mája 2026 boli Úrad vlády Slovenskej republiky, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky a mesto Košice výslovne upozornené na nevyriešenú kontinuitu vlastníctva, ochranu obydlí, kataster, pitnú vodu a ďalšie zásahy v území. Ministerstvo následne oznámilo, že nevie vysvetliť, prečo boli domy zapísané až v roku 2000. Tento verejný záznam zachytáva minimálny okruh orgánov, ktoré už o stave vedeli alebo vedieť museli.
Čo bolo štátu oznámené
Štát bol požiadaný, aby bezodkladne určil:
- kto bol nositeľom práv k domom a pozemkom po zániku ČSFR,
- ako bol zabezpečený právny prechod majetku do Slovenskej republiky,
- na akom právnom základe vznikol evidenčný stav v rokoch 2000 a 2001,
- kto nesie zodpovednosť za kontinuitu evidencie,
- kto bol vlastníkom a správcom nehnuteľností v rozhodujúcich obdobiach,
- kto nesie zodpovednosť za dlhodobo nevyriešený prístup k pitnej vode,
- kto preveril súlad bývania, novostavieb, prístupovej cesty, vodných stavieb, dobývacieho priestoru a CHLÚ.
V podaní bolo pomenované, že obyvatelia zostávajú v medzipriestore:
starý právny režim už neexistuje,
nový právny režim nefunguje,
a občan zostáva medzi nimi.
Bolo zároveň upozornené, že obyvatelia nemôžu byť nútení v občianskych a súdnych konaniach obhajovať následky evidencie, ktorú vytvoril štát.
Dňa 11. mája 2026 boli Úradu vlády Slovenskej republiky a Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky zaslané podania s názvom:
STAV REPUBLIKY NA ZVOLENSKEJ ULICI V KOŠICIACH
Občania mimo právneho rámca Slovenskej republiky
Podania neboli formulované ako riešenie jedného súkromného sporu.
Štátu bol oznámený súvislý problém týkajúci sa:
- kontinuity práv po zániku ČSFR,
- vlastníctva domov a pozemkov,
- zápisov v katastri z rokov 2000 a 2001,
- ochrany obydlia,
- postavenia pôvodných obyvateľov,
- prístupu k pitnej vode,
- dobývacieho priestoru a chráneného ložiskového územia,
- novostavieb, prístupových ciest a vodných stavieb,
- ochrany zdravia,
- a zodpovednosti štátu za celé územie.
V podaní sa výslovne žiadalo, aby štát prestal posudzovať jednotlivé časti oddelene a preveril celé územie ako jeden súvislý právny, evidenčný, územnoplánovací, banský, vodárenský, zdravotný a ľudskoprávny problém.
Ministerstvo hospodárstva 12. mája 2026 odpovedalo: nevieme
Na podanie zaslané 11. mája 2026 prišla odpoveď Ministerstva hospodárstva SR.
Ministerstvo uviedlo najmä:
Po zániku ČSFR bola nositeľom práv Slovenská republika.
Zároveň však oznámilo, že historická evidencia nehnuteľností:
- nebola úplne presná ani aktuálna,
- mala evidenčný, nie právotvorný charakter,
- často v nej neboli zapísané reálne zmeny.
Ministerstvo ďalej uviedlo, že samo požiadalo katastrálny odbor Okresného úradu Košice o oznámenie:
kto bol vlastníkom a správcom pozemkov parc. č. 1085 a 1086 ku dňu 31. decembra 1992.
V čase odpovede túto informáciu ešte nemalo.
A napokon napísalo:
Odpoveď na otázku, prečo boli domy na Zvolenskej ceste zapísané do katastra až v roku 2000, Vám nevieme poskytnúť.
Ministerstvo zároveň výslovne uviedlo:
Zodpovednosť za evidenčný stav nehnuteľností nesie štát prostredníctvom katastra nehnuteľností.
To je rozhodujúci okamih.
Nie občan oznámil iba domnienku.
Zodpovedný ústredný orgán štátnej správy oznámil, že nevie vysvetliť vznik rozhodujúceho zápisu.
Prečo mala v tomto okamihu nastúpiť ochrana
Ak zodpovedný orgán štátu nevie:
- kto bol vlastníkom a správcom ku dňu 31. decembra 1992,
- ako sa historický stav preniesol do evidencie Slovenskej republiky,
- prečo boli fyzicky existujúce domy zapísané až v roku 2000,
- a aké reálne zmeny historická evidencia nezachytila,
potom nemôže byť súčasný evidenčný stav bez ďalšieho používaný tak, akoby bol úplný, nesporný a spoľahlivo preskúmaný.
Práve odpoveď:
nevieme
mala aktivovať ochranný mechanizmus právneho štátu.
Mala nasledovať ochrana pred ďalšími zásahmi, kým nebude objasnené:
- kto bol pôvodným vlastníkom,
- kedy ho kataster prestal evidovať,
- či bol vôbec riadne zapísaný po vzniku Slovenskej republiky,
- na základe akej listiny sa vlastníctvo zmenilo,
- ako vznikol zápis nového vlastníka,
- a ako sa oddelil právny príbeh domov od právneho príbehu pozemkov.
Ochranný režim však nenastal
Napriek oznámenej neistote nebol verejnosti predstavený orgán, ktorý by prevzal zodpovednosť za preverenie celého reťazca.
Nebolo oznámené:
- že sa pozastavujú ďalšie zásahy v území,
- že sa preverí úplnosť vlastníckej kontinuity,
- že sa preskúma prvotný zápis po vzniku Slovenskej republiky,
- že sa do objasnenia veci nebude s nehnuteľnosťami nakladať ako s právne nespornými,
- že sa pôvodným obyvateľom poskytne dočasná ochrana obydlia a procesného postavenia.
Namiesto ochrany zostal ponechaný stav:
štát nevie,
štát zisťuje,
štát neurčil ochranný orgán,
ale faktická a právna realita v území môže ďalej pokračovať.
Súčasne pokračoval územnoplánovací proces
Dňa 11. mája 2026 bol mestu Košice a Útvaru hlavného architekta zaslaný aj podnet na preverenie zákonnosti, transparentnosti a reálneho účelu procesu znovuprerokovania neakceptovaných pripomienok k Zmenám a doplnkom č. 1/2026.
Podnet upozornil okrem iného na:
- neprítomnosť kompetentného zástupcu mesta,
- formálnosť prerokovania,
- oznámené „vypustenie“ časti problematiky bez vysvetlenia jej ďalšieho režimu,
- riziko, že problematika bude pokračovať iným, menej viditeľným spôsobom,
- nejednotné pomenovávanie územia,
- nemožnosť verejnosti účinne sledovať proces,
- dobývací priestor, CHLÚ a výhradné ložisko magnezitu,
- a potrebu zohľadniť podnet ešte pred schvaľovaním zmien územného plánu.
Aj mesto teda bolo pred ďalším rozhodovaním upozornené, že ide o územie s nevyriešenými právnymi, evidenčnými, banskými a bezpečnostnými otázkami.
Kto už nemohol povedať, že o veci nevie
Najneskôr od 11. mája 2026 boli podania zaslané alebo dané na vedomie najmä:
- Úradu vlády Slovenskej republiky,
- predsedovi vlády Slovenskej republiky,
- Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky,
- ministrovi hospodárstva,
- podateľni a informačným útvarom Úradu vlády SR,
- podateľni a informačným útvarom Ministerstva hospodárstva SR,
- tlačovému odboru Úradu vlády SR,
- mestu Košice,
- Magistrátu mesta Košice,
- Útvaru hlavného architekta mesta Košice.
Tento zoznam je iba minimálnym súhrnom.
Nezahŕňa všetky staršie a neskoršie podania, súdy, prokuratúru, kataster, Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, orgány verejného zdravotníctva, banské orgány, vodárenské subjekty, mestskú časť ani ďalšie inštitúcie, ktorým boli jednotlivé časti veci oznámené.
Historický dokument ukazuje, že štát s majetkom nakladal
Dňa 29. októbra 1996 udelil minister pre správu a privatizáciu národného majetku SR súhlas s prevodom nehnuteľností a ďalšieho majetku štátneho podniku Košický magnezit v likvidácii na spoločnosť KOMAG, a. s., za symbolickú cenu jednej koruny.
Dokument zároveň uvádzal, že:
- prevádzané nehnuteľnosti sa majú zapísať ako majetkový vklad do spoločnosti,
- ornú pôdu, záhrady, vodné plochy a trvalé trávne porasty v správe Slovenského pozemkového fondu nemožno previesť,
- likvidátor má zmluvne zaviazať nadobúdateľa odpredať byty v obytných domoch nájomníkom.
Pri nakladaní so štátnym majetkom teda existoval štátny podnik, likvidátor, príslušné ministerstvo, nadobúdateľ aj konkrétne prevodné podmienky.
O to naliehavejšia je dnešná otázka:
Kedy sa z evidencie stratil vlastník alebo správca, s ktorým štát pri nakladaní s majetkom konal?
Tento záznam zatiaľ nič nerieši
Zverejnenie podaní:
- nenapráva kataster,
- neobnovuje vlastnícku kontinuitu,
- neurčuje zákonného vlastníka,
- nezabezpečuje pitnú vodu,
- nezastavuje práce v teréne,
- nenahrádza rozhodnutie príslušného orgánu,
- ani samo osebe neposkytuje účinnú ochranu obydlia.
Plní však jednu nevyhnutnú funkciu:
vytvára verejný záznam, že štát a dotknuté orgány boli o riziku informované.
Od tohto okamihu nemožno ponechanie stavu vysvetľovať iba tým, že problém nebol dostatočne známy alebo pomenovaný.
Bol pomenovaný.
Bol zaslaný.
Boli položené konkrétne otázky.
Zodpovedný orgán odpovedal, že rozhodujúcu časť evidenčného príbehu nevie vysvetliť.
Záver
Právny štát neplní svoju ochrannú funkciu tým, že podanie zaeviduje, prepošle alebo rozdelí medzi jednotlivé orgány.
Ochrannú funkciu plní až vtedy, keď pri vážnej neistote:
- zabráni vzniku ďalšej škody,
- určí zodpovedný orgán,
- preverí celý právny a evidenčný reťazec,
- ochráni obyvateľov pred následkami vlastnej neúplnej evidencie,
- a až následne dovolí ďalšie nakladanie s územím a majetkom.
Dnes preto zostáva zaznamenané:
Štát bol informovaný.
Ministerstvo oznámilo, že nevie.
Zodpovednosť za evidenciu patrí štátu.
Ochranný režim však nenastal.
Tento verejný záznam nevytvára ochranu.
Zaznamenáva, že ochrana mala začať.
A nezačala.
Zaznamenané dňa 20.07.2026
Celá debata | RSS tejto debaty