Niekedy problém nevyzerá dramaticky.
Nie je to tlačová konferencia.
Nie je to veľké vyhlásenie.
Nie je to rozhodnutie s pečiatkou.
Niekedy je to len voda na vozovke.
Fotografia.
E-mail na dispečing.
Nahlásená porucha.
A potom otázka:
ako dlho ešte môže byť základná vec — pitná voda — problémom, ktorý sa len presúva medzi inštitúciami?
V lokalite Košice-Sever sa problém s vodou netýka jedného dňa. Netýka sa jednej fotografie. Netýka sa jednej poruchy.
Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Košiciach mal už v roku 2018 evidovať opodstatnenú sťažnosť súvisiacu s problémom pitnej vody. To znamená, že nejde o novú, neznámu alebo náhodnú situáciu.
Ak úrad eviduje opodstatnenú sťažnosť, potom štát vie.
A ak štát vie, potom nestačí mlčať.
Voda nie je luxus.
Voda nie je nadštandard.
Voda nie je súkromná pohodlnosť obyvateľa.
Pitná voda je základná životná podmienka. Súvisí so zdravím, dôstojnosťou, obydlím a možnosťou normálne žiť.
O to vážnejšie pôsobí, keď sa v tom istom území diskutuje o nových funkčných plochách, nových urbanistických zámeroch, zmenách územného plánu a budúcej výstavbe, zatiaľ čo pôvodné základné otázky ostávajú bez jasnej odpovede.
Kto zodpovedá za stav vody?
Kto zodpovedá za nápravu?
Kto preveril, či je problém skutočne vyriešený?
Kto informoval obyvateľov?
A kto nesie zodpovednosť, ak sa roky vie, ale roky nekoná?
Tu už nejde iba o potrubie.
Ide o otázku, či systém ešte vidí pôvodných obyvateľov.
Či ich považuje za ľudí, ktorým patrí ochrana.
Alebo len za prekážku v území, ktoré sa má postupne prekresliť novými plánmi.
Voda je.
Potrubia existujú.
Inštitúcie existujú.
Chýba zodpovednosť.
A možno práve voda najlepšie ukazuje, v akom stave je celé územie.
Lebo tam, kde sa roky nevie vyriešiť základná životná podmienka, nemožno pokojne hovoriť o modernej budúcnosti územia.
Najprv treba odpovedať na jednoduchú otázku:
Koho má štát chrániť, keď nie človeka vo vlastnom obydlí, ktorý potrebuje pitnú vodu?
Celá debata | RSS tejto debaty