Čo zostane z právneho štátu, ak sa zodpovednosť inštitúcií rozplynie v úradníckej hmle? Príbeh košickej Zvolenskej ulice ukazuje mrazivú realitu, kde zákony a úrady síce existujú, no človek sa medzi nimi stráca – a pitná voda tiež.
Keď štát nevie povedať, kto a za čo zodpovedá.
Keď štát nevie určiť kompetentnú inštitúciu vec riešiť.
Keď štát nevie poveriť konkrétnu osobu sa vecou zaoberať.
Na Zvolenskej ulici v Košiciach nežijú neviditeľní ľudia.
Existujú domy.
Existujú obyvatelia.
Existuje voda.
Existujú potrubia.
Existujú úrady.
Existujú zákony.
A predsa sa po rokoch ukazuje zvláštny problém:
Nikto nevie jasne povedať, kto za čo zodpovedá.
Kto evidoval?
Kto prestal evidovať?
Kto mal zabezpečiť ochranu obydlia?
Kto má dohliadať na technický stav potrubia?
Kto má konať, ak sa pitná voda stráca v neudržiavanom systéme?
Občan roky počúva slová:
vlastník,
správca,
kompetencia,
prípojka,
konanie.
Lenže medzi týmito slovami sa postupne stráca aj človek.
A možno práve toto je najväčší problém spoločnosti súčasnej doby.
Nie to, že niekde vznikol spor.
Ale to, že po desaťročiach nikto nevie jasne povedať:
kto nesie zodpovednosť za stav, v ktorom ľudia žijú.
Ak štát nevie pomenovať zodpovednosť, vzniká priestor, v ktorom sa problém môže prenášať z úradu na úrad celé roky.
A medzitým plynie čas.
Preto zostáva otázka:
Môže právny štát fungovať tam, kde sa zodpovednosť stratí medzi inštitúciami — a pitná voda namiesto do domácností a k ľuďom tečie do zeme?
A pre nás zamyslenie:
Medzi týmito slovami sa postupne stráca aj človek, ako ľudská bytosť.
A možno práve toto je najväčší problém dnešnej doby.
Kam kráčaš spoločnosť?
Vzďaľuješ sa od základných hodnôt civilizácie?
Akceptuješ neakceptovateľné?
Spoločnosť tvoríme všetci bez výnimky a súčasne sme jej neoddeliteľnou súčasťou.
Ak zlyhá ochrana jedného z nás, zlyháva ochrana nás všetkých.
Dnes tvoríme precedens pre zajtrajší štandard — aby sa človek už nikdy nestratil medzi evidenciou, vlastníkom, správcom a mlčaním štátu
A preto zostáva otázka pre každého z nás:
Môže právny štát fungovať tam, kde sa zodpovednosť stratí medzi inštitúciami — a pitná voda namiesto do domácností a k ľuďom tečie do zeme?
A možno sme už práve v bode, keď vec nemôže zostať pod tlakom donekonečna.
Buď praskne ako potrubie, z ktorého voda vyteká na cestu, a konečne sa ukáže, kadiaľ celé roky unikala zodpovednosť.
Alebo praskne ako veľká bublina a uvoľní sa priestor na dýchanie, pomenovanie pravdy a obnovu právneho poriadku.
Tretia možnosť neexistuje.
Toto nie je nekonečne rozpínajúci sa vesmír administratívnych výhovoriek.
Toto je konkrétne územie, konkrétni ľudia, konkrétne obydlia, konkrétna voda a konkrétna zodpovednosť štátu.
Celá debata | RSS tejto debaty