Rodiny baníkov zo Zvolenskej ulice

Čo ak kataster chráni posledný zápis viac než človeka, ktorého obydlie, bývanie a právne postavenie sú týmto zápisom priamo dotknuté?

Keď klikneme na katastrálny portál, vidíme zápis. Vidíme parcelu, stavbu, vlastníka, čísla, list vlastníctva. Ale nevidíme vždy celý príbeh, ako sa k tomuto zápisu dospelo.

Zvolenská ulica v Košiciach ukazuje, že problém evidencie nie je technická chyba. Je to otázka, či môže byť zápis bez vysvetleného právneho mosta použitý proti človeku a jeho rodine, ktorých obydlie, bývanie a právne postavenie sú týmto zápisom priamo dotknuté.

Kataster má byť miestom právnej istoty.

Nie miestom, kde sa človek stratí medzi listinami, zápismi, právnymi titulmi, poznámkami, vlastníkmi, nevlastníkmi, oprávnenými a „neoprávnenými“ osobami.

Kataster má byť verejná evidencia, ktorá pomáha chrániť vlastníctvo, bývanie, obydlie, nájomné vzťahy a právnu kontinuitu.

Ale čo sa stane vtedy, keď kataster chráni posledný zápis, no človeku, ktorého sa tento zápis priamo dotýka, neumožní účinne pochopiť celý právny most?

Čo sa stane, keď sa človek pýta:

z čoho zápis vznikol,
akými listinami je podložený,
kedy sa oddelil pozemok od stavby,
kde bola stavba spojená so zemou celé roky,
a prečo nájomca obydlia nemá dostatočné postavenie ani na to, aby sa mu vec jasne vysvetlila?

Vtedy už nejde iba o jeden zápis.

Vtedy ide o právnu istotu celej spoločnosti.

Na Zvolenskej ulici nejde o abstraktné parcely.

Nejde o prázdny pozemok.
Nejde o neviditeľnú čiaru v mape.
Nejde o technickú poznámku v evidencii.

Ide o obydlia.
Ide o stavby spojené so zemou.
Ide o ľudí, ktorí tam bývali desaťročia.
Ide o nájomné vzťahy.
Ide o vodu.
Ide o právnu kontinuitu po prechode majetku do Slovenskej republiky.

A práve tu vzniká otázka, ktorú nemožno obísť:

Môže byť človek dotknutý údajmi katastra odsunutý len preto, že nie je posledný zapísaný vlastník?

Ak áno, potom sa vytvára nebezpečný model.

Najprv sa vytvorí evidenčný stav.
Potom sa tento evidenčný stav začne používať ako ochranný štít.
A keď sa človek pýta, ako tento stav vznikol, odpoveď znie: nie ste vlastník.

Lenže práve o to ide.

Ak človek nie je zapísaný ako vlastník, ale jeho bývanie, nájom, obydlie a právne postavenie sú tým zápisom priamo dotknuté, potom musí existovať spôsob, ako sa môže účinne domáhať vysvetlenia.

Inak sa z verejnej evidencie stáva uzavretý kruh

Neevidencia ≠ neexistencia.

A rovnako platí:

zápis ≠ nevysvetliteľnosť.

Zápis v katastri nemôže byť odpoveďou na všetko.

Nemôže stačiť povedať: „takto je to zapísané“.

Treba vedieť aj:

ako sa to zapísalo,
na základe čoho sa to zapísalo,
čo bolo predtým,
čo sa preverilo,
čo sa nepreverilo,
a kto nesie zodpovednosť za medzeru medzi minulosťou a dnešným stavom.

Lebo ak sa právny most nevysvetlí, posledný zápis prestáva byť právnou istotou.

Stáva sa prekážkou k pravde.

Týmto prístupom sa neoslabuje iba postavenie jedného človeka na Zvolenskej ulici.

Oslabuje sa právna istota každého človeka v Slovenskej republike?

Každého, kto verí, že ak existuje dom, pozemok, obydlie, nájomný vzťah alebo historický právny titul, štát má byť schopný vysvetliť, ako sa z minulosti prešlo do dnešnej evidencie.

Každého, kto verí, že verejná evidencia má slúžiť aj na ochranu človeka, nie iba na ochranu posledného zápisu.

Každého z približne 5,5 milióna obyvateľov na území Slovenska.

Pretože ak sa tento model dá použiť raz, môže sa použiť znova.

Dnes Zvolenská ulica.
Zajtra iný dom.
Iný pozemok.
Iný nájomca.
Iný človek.

Kataster nemá byť miestom, kde sa človek dozvie iba to, kto je zapísaný.

Kataster musí byť miestom, kde je možné preskúmať aj to, ako sa k tomuto zápisu dospelo.

Ak sa právny most stratí, ale posledný zápis zostane nedotknuteľný, právna istota sa nemení na ochranu.

Mení sa na mechanizmus, ktorý chráni stav bez vysvetlenia.

A to nie je právny štát.

Je to administratívna slepota?

Zvolenská ulica preto nie je iba miestny problém.

Je to referenčný bod.

Ukazuje, čo sa môže stať, keď sa medzi zmenami právnej subjektivity, konkurzmi, prevodmi, notárskymi zápisnicami, mapami, vodou, stavbami a pozemkami stratí človek, ktorý tam celý čas býval.

A preto sa pýtam:

Ak kataster chráni zápis, kto ochráni právnu istotu človeka?

Ak zápis zostane v plnom rozsahu, ale informovanosť človeka zostane v nulovom rozsahu, čo vlastne štát chráni?

Vlastníctvo?

Koho?

Na základe čoho?

Neevidencia ≠ neexistencia.

A zápis bez vysvetleného právneho mosta nemôže byť použitý proti človeku, ktorého obydlie, bývanie a právne postavenie sú týmto zápisom priamo dotknuté.

Ak kataster chráni zápis, kto ochráni právnu istotu človeka?

Čo má väčšiu váhu: posledný zápis v evidencii, alebo právo človeka vedieť, ako tento zápis vznikol?

Odpoveď ukáže Zvolenská ulica v Košiciach.

A všetci môžeme byť svedkami toho, čo Slovenská republika ochráni ako prvé: zápis, alebo človeka.