Rodiny baníkov zo Zvolenskej ulice

Je už neudržateľná, povedala si voda.

Na Zvolenskej ulici v Košiciach žijú rodiny pôvodne späté s baníckym prostredím. Rodiny, ktoré tu neprišli včera. Rodiny, ktoré nevznikli ako problém. Problém vznikol až vtedy, keď sa z ich obydlí, vody, pozemkov a evidencie začalo robiť územie bez jasnej zodpovednosti.

Tridsať rokov boli tieto rodiny postupne zatláčané do podzemia nezodpovednosti. Nie do baníckeho podzemia, kde sa pracuje čestne a podľa pravidiel, ale do podzemia úradného mlčania, neevidencie a presúvania zodpovednosti.

A predsa neprestali raziť cestu von.

Ich štôlňou k spravodlivosti nie je kameňolom ani baňa. Sú ňou listiny, podania, otázky, žiadosti, sťažnosti a dôkazy. Rok za rokom. Úrad za úradom. Spis za spisom.

Voda ako základná dôstojnosť

Pitná voda nie je luxus. Nie je nadštandard. Nie je odmena pre toho, kto má lepšie postavenie v evidencii.

Pitná voda je základná podmienka dôstojného bývania.

Na Zvolenskej ulici však problém vody trvá dlhé roky. Nie je presne objasnené, kde končí verejná vodárenská infraštruktúra, kde začína prípadný pôvodný, podnikový alebo neverejný úsek a kto je zodpovedný za jeho technický stav.

Východoslovenská vodárenská spoločnosť uviedla, že v predmetnej lokalite neeviduje verejné vodovodné potrubie vo svojej správe. Tým sa však problém nestratil. Naopak, stal sa ešte viditeľnejším.

Ak verejný prevádzkovateľ hovorí, že to nie je jeho potrubie, potom musí niekto jasne povedať, koho potrubie to je, kto zaň zodpovedá a kto má zabezpečiť, aby voda pre domácnosti nebola závislá od technického a právneho vákuu.

Úradný trik: anonym

V roku 2018 bola sťažnosť týkajúca sa nedodávania pitnej vody vyhodnotená ako opodstatnená. To je kľúčová veta.

Ak je sťažnosť opodstatnená, potom problém existuje.

Otázka preto znie: čo sa stalo potom?

Bolo určené zodpovedné miesto?
Boli prijaté opatrenia?
Bol vyzvaný vlastník alebo správca?
Boli dotknuté osoby riadne informované?
Alebo sa pravda založila do spisu a život pokračoval ďalej, akoby sa nič nestalo?

Osobitne zarážajúce je, ak bola vec vedená spôsobom, ktorý podávateľa alebo dotknutú osobu označoval ako „anonyma“. Ak úrad pozná lokalitu, pozná problém, pozná dotknuté domácnosti a zároveň vyhodnotí sťažnosť ako opodstatnenú, potom označenie „anonym“ nepôsobí ako ochrana objektivity. Pôsobí ako spôsob, ako oslabiť človeka, ktorý sa domáha základnej životnej potreby.

Nie anonym žiada vodu.

Občan žiada vodu.

Rodina žiada vodu.

Obydlie žiada vodu.

Keď sa problém nedá udržať v šuplíku

Dnes voda znova vystúpila na povrch.

Fotografia vody na Zvolenskej ulici nie je len fotografia mláky. Je to obraz dôsledku. Obraz rokov nejasnej zodpovednosti, neukončených otázok a úradného presúvania problému.

Voda akoby povedala to, čo ľudia hovoria už roky:

Toto je neudržateľné.

Ak sa nedá určiť, kto zodpovedá za potrubie, cez ktoré má byť zabezpečená pitná voda pre obydlia, potom nejde len o technický problém. Ide o problém právneho štátu.

Ak sa sťažnosť vyhodnotí ako opodstatnená a ľudia zostanú v rovnakom stave ďalšie roky, potom nejde len o administratívne zlyhanie. Ide o zlyhanie ochrany človeka.

Ak sa rodiny pôvodných obyvateľov nechajú žiť v režime „nikto nevie, nikto neeviduje, nikto nezodpovedá“, potom nejde len o vodu. Ide o dôstojnosť.

Štôlňa praskla

Baníci kedysi razili štôlne do zeme. Ich rodiny dnes razia štôlňu k spravodlivosti cez vrstvy úradného mlčania.

Cez vrstvu neevidencie.
Cez vrstvu nejasného vlastníctva.
Cez vrstvu nečinnosti.
Cez vrstvu odpovedí, ktoré odpoveďami v skutočnosti nie sú.

A teraz táto štôlňa praskla.

Nie výbuchom.
Nie krikom.
Nie veľkým gestom.

Praskla vodou.

Voda sa prevalila cez všetky úradné zábrany a ukázala, že problém, ktorý sa roky odkladal, stále existuje.

Rodiny baníkov na Zvolenskej ulici nepotrebujú súcit. Potrebujú odpoveď.

Kto je zodpovedný za potrubie alebo technické riešenie, ktorým bola alebo je do ich obydlí privádzaná pitná voda?

Aké opatrenia boli prijaté po tom, čo bola sťažnosť vyhodnotená ako opodstatnená?

A prečo musia občania na území Slovenskej republiky roky raziť vlastnú štôlňu k tomu, čo malo byť samozrejmé?

K pitnej vode.
K dôstojnosti.
K právnemu štátu.