Rodiny baníkov zo Zvolenskej ulice

Baňa v Košiciach má svoju históriu od začiatku 20. storočia. Banícke rodiny tu žijú od roku 1960. No od roku 2000 akoby začala vznikať nová verzia reality — bez kontinuity, bez pamäte a bez plnohodnotného uznania pôvodných obydlí a života ľudí, ktorí toto územie tvorili.

História bane v Košiciach nezačala v roku 2000.

História baníctva na Slovensku nevznikla v roku 2000.

Banícke rodiny nezačali existovať v roku 2000.

Toto územie malo svoju históriu dávno predtým.

Malo svoju prácu.
Svoje obydlia.
Svoje súpisné čísla.
Svoje rodiny.
Svoje generácie.

Banícke rodiny žili na Zvolenskej ulici od roku 1960.

A potom prišiel nový štát.
Nové registre.
Nové evidencie.
Nové prevody.
Nové výklady reality.

A od roku 2000 akoby sa začala písať nová história.

História bez kontinuity.

Akoby predtým neexistovala baňa.
Akoby neexistovali baníci.
Akoby neexistovali obydlia.
Akoby neexistovala pamäť územia.

Práve preto je dnešná situácia taká vážna.

Pretože sa to nedeje na prázdnom území.

Deje sa to na živom území.
Za života pôvodných obyvateľov.
Pred očami verejnosti.
Pred očami inštitúcií.

A namiesto obnovy zákonnosti prichádzajú bagre.

Namiesto úplného objasnenia kontinuity evidencie vznikajú nové skutkové stavy.

Namiesto ochrany historického osídlenia sa pôvodní obyvatelia desaťročia pozerajú, ako sa nad nimi vrství nová realita.

Európa pritom dlhodobo hovorí o ochrane historických častí miest, ochrane kultúrnej kontinuity, ochrane identity územia a rešpekte k pôvodnému osídleniu.

Na Zvolenskej ulici v Košiciach sa však dnes ukazuje opačný proces.

Nie ochrana kontinuity.

Ale jej postupné prekrývanie.

A práve preto tieto články vznikajú.

Nie preto, že by niekto chcel žiť v minulosti.

Ale preto, že bez kontinuity minulosti nemôže existovať zdravá budúcnosť.

Pretože ak štát dokáže po desaťročiach spochybniť samotnú existenciu obydlí, evidencie a práv pôvodných obyvateľov, potom sa nikto nemôže cítiť úplne bezpečne.

Garancia ochrany obydlia v praxi je dnes viditeľná na Zvolenskej ulici v Košiciach.

A spoločnosť si tým dnes vytvára precedens pre zajtrajší štandard.

Preto zostáva otázka:

Môže právny štát budovať svoju budúcnosť tak, že začne prepisovať vlastnú históriu priamo na životoch pôvodných obyvateľov?