- Kedysi uznávaná profesia, dnes vytláčaná na okraj bez prístupu k pitnej vode. Príbeh košickej Zvolenskej ulice odkrýva mrazivú skúšku právneho štátu v priamom prenose. Čo sa stane, keď úradnícke pojmy a nové zápisy prevrstvia ľudskú existenciu do stratena, no unikajúca voda naďalej v tichosti svedčí o pravde?
Kedysi boli baníci symbolom práce, odvahy a tvorili hodnoty.
Ich práca nebola pohodlná.
Nebola viditeľná na povrchu.
Ale práve vďaka nej vznikali hodnoty, z ktorých žil štát, podniky aj celé územia.
Na Zvolenskej ulici v Košiciach nežili ľudia bez histórie.
Žili tam rodiny baníkov.
Ľudia, ktorí pracovali, bývali, vychovávali deti a tvorili súčasť života mesta aj štátu.
Dnes sa však zdá, akoby sa ich existencia postupne prevrstvila do stratena.
Novými zápismi.
Novými pojmami.
Novými funkčnými plochami.
Novou realitou.
A popritom zostáva najzákladnejšia otázka:
Ako je možné, že rodiny, ktoré desaťročia tvorili hodnoty národného majetku, dnes zápasia o tak základnú vec, ako je prístup k pitnej vode?
Pitná voda nesmie byť privilégiom.
Nie je to odmena za poslušnosť.
Nie je to technický detail.
Je to základ dôstojného života.
Garancia ochrany obydlia v praxi je dnes viditeľná na Zvolenskej ulici v Košiciach.
Nie ako teória.
Ale ako skúška právneho štátu pred očami verejnosti.
Pôvodní obyvatelia nezmizli.
Banícke rodiny nezanikli.
Ich obydlia neprestali existovať len preto, že sa evidencia rozpadla alebo zmenila.
Strata evidencie nemôže znamenať neexistenciu.
A spoločnosť si dnes vytvára precedens pre zajtrajší štandard.
Preto zostáva otázka:
Môže právny štát skutočne fungovať tam, kde nová byrokratická evidencia znamená vymazanie človeka — a pitná voda namiesto do domácností baníkov tečie do zeme?
Celá debata | RSS tejto debaty