Ak správca či vlastník nedokáže dlhé roky zabezpečiť technickú údržbu 150 metrov základného potrubia k obydliam, stráca morálne aj legitímne právo vykonávať moc nad územím a rozhodovať o uzatváraní prívodu vody. Prístup k pitnej vode nie je len technický detail. Je to základ zdravia, elementárnej ľudskej dôstojnosti a prejav kultúry každej vyspelej spoločnosti a právneho štátu.
Potrubie nie je iba rúra
Na prvý pohľad ide o technickú otázku. Potrubie. Prívod vody. Porucha. Oprava. Náklady.
Lenže v skutočnosti nejde iba o potrubie. Ak cez potrubie prichádza voda k obyvateľom, potom potrubie nie je obyčajná technická vec. Je to spojenie medzi človekom a základnou podmienkou života.
- Kto ovláda potrubie, ovláda vodu.
- Kto ovláda vodu, môže ovplyvňovať hygienu, zdravie, bezpečnosť, dôstojnosť aj možnosť bývania.
A preto sa treba pýtať: Kto má moc nad potrubím? Kto má moc nad vodou? Kto má moc nad územím? A kto znáša následky, keď táto moc nie je spojená so zodpovednosťou?
Kto nemá na potrubie, stráca legitimitu
Ak vlastník alebo správca tvrdí, že z finančných dôvodov nevie zabezpečiť opravu približne 150 metrov potrubia, od ktorého závisí prístup obyvateľov k vode, nejde iba o súkromný technický problém. Je to otázka verejného záujmu.
Lebo voda nie je nadštandard. Voda nie je luxus. Voda nie je vec, ktorú možno ľuďom púšťať podľa nálady, možností alebo ochoty správcu. Voda je základná podmienka života. Je potrebná na pitie, hygienu, varenie, starostlivosť o deti, seniorov a chorých, na čistenie domácnosti, na ochranu zdravia a aj na bezpečnosť pri požiari alebo mimoriadnej situácii.
Ak niekto nemá kapacitu zabezpečiť základnú vodnú infraštruktúru pre ľudí, musí sa štát pýtať, či takýto subjekt má mať vôbec rozhodujúci vplyv na územie. A už vôbec, či má mať faktickú moc nad ľuďmi.
Moc nad územím a moc nad ľuďmi
Vlastníctvo alebo správa územia nie je iba právo. Je to aj zodpovednosť. Ak niekto spravuje alebo vlastní infraštruktúru, od ktorej závisí každodenný život obyvateľov, nemôže sa správať tak, akoby išlo len o jeho súkromnú vec.
Pretože následky nenesie iba on. Následky nesú ľudia.
- Ak voda nejde, nejde ľuďom.
- Ak potrubie nie je opravené, trpia ľudia.
- Ak se zodpovednosť presúva medzi úradmi, vlastníkmi a správcami, čakajú ľudia.
- Ak štát nemá účinné páky, doplácajú ľudia.
A ak sa územie začne plánovať, meniť alebo developerovať tak, akoby tam nikto nebol, miznú ľudia najprv z papierov a potom z rozhodovania. To je začiatok vyľudňovania územia. Nie vždy cez fyzické vysťahovanie. Niekedy cez vodu. Cez potrubie. Cez neevidenciu. Cez nečinnosť. Cez vlastníka, ktorý má moc, ale nenesie zodpovednosť.
Štát nemôže odovzdať ľudí spolu s potrubím
Štát sa môže rozhodnúť, že prevedie majetok. Môže sa rozhodnúť, že zmení vlastnícke vzťahy. Môže zrušiť podnik, založiť nový subjekt, previeť pozemky, areály alebo technickú infraštruktúru.
Ale nemôže sa tým zbaviť zodpovednosti za ľudí.
Nemôže povedať, že spolu s potrubím odišla aj ochrana obyvateľov. Nemôže vytvoriť stav, v ktorom sa človek stane rukojemníkom vlastníka alebo správcu. A nemôže dopustiť, aby základný prístup k vode závisel od toho, či sa niekomu chce, nechce, oplatí alebo neoplatí opraviť potrubie.
Ak štát odovzdal majetok, ktorý súvisí so základnými podmienkami života, musí mať mechanizmus, ako zabezpečí, že ľudia nezostanú bez ochrany.
Celá debata | RSS tejto debaty