Rodiny baníkov zo Zvolenskej ulice

Existujú na Slovensku územia, kde občania reálne žijú, no štát sa k nim nevie alebo nechce jasne prihlásiť z pohľadu evidencie, zodpovednosti a ochrany?

Táto otázka už dávno nie je iba otázkou jednej ulice, jedného domu alebo jedného civilného konania. Je to otázka samotného fungovania právneho štátu.

Na Zvolenskej ulici v Košiciach žijú obyvatelia dlhodobo v stave, kde:

• nie je jasne vysvetlená kontinuita evidencie,
• nie je jasne určený nositeľ zodpovednosti,
• prístup k pitnej vode je dlhodobo obmedzovaný na režim sprístupňovania vody iba v určitých časoch dvakrát denne,
• občania sa roky pohybujú medzi úradmi, správcami, súdmi a inštitúciami bez jasnej odpovede, kto je vlastne povinný konať.

Východoslovenská vodárenská spoločnosť vo svojej odpovedi uviedla, že v lokalite neeviduje verejný vodovod vo svojej správe a že prípadná prípojka patrí vlastníkovi alebo správcovi objektu.

Lenže práve tu vzniká zásadný problém.

Ak vodárenská spoločnosť odkazuje na vlastníka alebo správcu, ale štát ani jeho orgány roky nevysvetlili právnu a evidenčnú kontinuitu územia, komu sa má občan domáhať ochrany?

Vzniká uzavretý kruh:

• štát nepreberá jasnú zodpovednosť,
• evidencia je sporná alebo neúplná,
• inštitúcie odkazujú jedna na druhú,
• občan nevie, kto má konať,
• a medzitým sa pokračuje v zásahoch do územia, výstavbe a vytváraní novej reality.

Občan tak zostáva medzi:

• „to nie je v našej správe“,
• „obráťte sa na vlastníka“,
• „je to civilný spor“,
• „nemáme kompetenciu“,
• „nie sme príslušní“.

Ale človek potrebuje vodu dnes.
Potrebuje ochranu obydlia dnes.
Potrebuje vedieť, kto nesie zodpovednosť dnes.

Nie po ďalších desiatich rokoch.

Najvážnejšia otázka preto znie:

Koľko občanov Slovenskej republiky žije na územiach, kde systém evidencie a ochrany zlyhal?

A na akej rozlohe územia Slovenskej republiky existujú podobné právne a evidenčné medzery, v ktorých občania reálne žijú, no štát sa k nim fakticky nehlási?

Právny štát nemôže fungovať tak, že:

• občania sú prevzatí,
• ale ich obydlia, voda, evidencia a ochrana prevzaté nie sú.

Neevidencia nemôže znamenať neexistenciu.

A ak štát nevie určiť, kto nesie zodpovednosť za základné životné podmienky občanov na vlastnom území, potom už nejde iba o technický problém evidencie.

Ide o otázku, kde sa končí štát a kde začína územie bez ochrany