Rodiny baníkov zo Zvolenskej ulice

Na Slovensku sa často hovorí o rozvoji územia, novej výstavbe a novom osídľovaní.

Menej sa však hovorí o tom, čo sa deje, keď sa nové vrstvy osídlenia budujú priamo v prítomnosti pôvodných obyvateľov.

Nie po ich odchode.
Nie po zániku obydlí.
Nie po zániku komunity.

Ale vedľa nich. Pred ich očami. Počas ich života.

Na Zvolenskej ulici v Košiciach nežili prázdne parcely.

Žili tam rodiny baníkov.
Ľudia, ktorí desaťročia tvorili hodnoty národného majetku, pracovali pre štátne podniky, budovali priemysel a vytvárali hodnoty, na ktorých stáli celé generácie.

Mali svoje obydlia.
Svoje adresy.
Svoje súpisné čísla.
Svoj každodenný život.

A dnes sa v tom istom priestore vytvára nová realita, akoby pôvodné osídlenie bolo len prekážkou, ktorú treba administratívne prekryť.

Práve to je na celej situácii najťažšie pochopiteľné.

Nie to, že sa územie mení.

Ale spôsob, akým sa mení.

Pôvodní obyvatelia nezmizli.
Stále tam žijú.
Stále sa pozerajú na to, čo sa deje okolo nich.
Stále upozorňujú na problémy vody, evidencie, ochrany obydlia a právnej neistoty.

A predsa akoby sa s nimi prestalo počítať.

Akoby sa nové vrstvy územia budovali nie popri nich, ale ponad nich.

To všetko za plnej prevádzky štátnych inštitúcií, samosprávy, úradov, kontrolných orgánov aj celej spoločnosti.

A možno práve toto je najvážnejšia otázka:

Čo sa stane so spoločnosťou, keď začne považovať pôvodných obyvateľov vlastného územia za prekážku namiesto súčasti jeho histórie?

Pretože rozvoj územia nesmie znamenať vytláčanie ľudí, ktorí ho desaťročia tvorili.

A právny štát sa nepozná podľa toho, ako chráni silných.

Ale podľa toho, či ešte dokáže vidieť aj tých, ktorí zostali stáť na okraji novej reality.

Garancia ochrany obydlia v praxi je dnes viditeľná na Zvolenskej ulici v Košiciach.

Nie ako abstraktný článok ústavy, ale ako každodenná skúška toho, či štát ešte dokáže chrániť obydlie, človeka a dôstojnosť v reálnom živote.

Spoločnosť si tým dnes vytvára precedens pre zajtrajší štandard.

Preto zostáva otázka:

Môže sa spoločnosť nazývať modernou, ak nové osídľovanie vzniká popri postupnom vytláčaní pôvodných obyvateľov?