Rodiny baníkov zo Zvolenskej ulice

Deň 10 bol o tom, že Zvolenská ulica sa zviditeľňuje sama.

Deň 11 bol o tom, čo sa stane, keď sa vlastník stratí z reťazca.

Deň 12 je o ďalšej otázke:

Čo sa stane, keď sa zo štátu začne vytrácať zodpovednosť po častiach?

Nie naraz.

Nie jedným rozhodnutím.

Nie listinou, v ktorej by bolo jasne napísané: týmto sa odníma obydlie, týmto sa zužuje pozemok, týmto sa ruší pôvodné postavenie obyvateľov, týmto sa rieši voda.

Ale postupne.

Najskôr sa prestane vidieť pôvodný právny most.

Potom sa prestane vidieť pôvodný vlastník alebo správca, ktorý s obyvateľmi roky komunikoval.

Potom sa prestane vidieť pôvodné obydlie v plnom rozsahu.

Potom sa prestane vidieť vodovod.

Potom sa prestane vidieť zodpovednosť za vodu.

A nakoniec sa človek ocitne vo vlastnom obydlí, ale mimo účinnej ochrany štátu.

Kataster nie je len evidencia došlých listín

Kataster nie je obyčajný archív papierov.

Nie je to miesto, kde niekto prinesie listinu, úrad ju založí, zapíše údaj a následky nech nesú tí, ktorým sa tým zmení život.

Došlé listiny majú právnu hodnotu.

Ich zápis má následnosť.

A táto následnosť môže ovplyvniť obydlie, pozemok, vodu, nájomné postavenie aj celý život rodiny.

Ak sa do katastra zapíše vlastník, nejde iba o technický údaj. Podľa tohto zápisu potom konajú súdy, úrady, samosprávy, stavebné orgány, projektanti, vlastníci aj ďalšie osoby.

Preto nemožno povedať: kataster len eviduje, čo niekto donesie.

Ak by to tak bolo, potom by stačilo, aby niekto priniesol listinu, pôvodný vlastník sa z reťazca stratil, nový vlastník sa zapísal a po rokoch by sa občanovi povedalo: taký je evidovaný stav.

Takto však nemôže fungovať právny štát.

Štát hovorí: za evidenciu zodpovedá štát

Ministerstvo hospodárstva SR vo svojom vyjadrení uviedlo:

„Zodpovednosť za evidenčný stav nehnuteľností nesie štát prostredníctvom katastra nehnuteľností.“

To je zásadná veta.

Znamená to, že kataster nie je hocijaká evidencia.

Ak štát nesie zodpovednosť za evidenčný stav prostredníctvom katastra, potom musí vedieť vysvetliť, kto bol vlastník, odkedy, dokedy, čo vlastnil, na základe čoho a ako na seba jednotlivé listiny nadväzovali.

Nestačí posledný zápis.

Nestačí čistý list vlastníctva.

Nestačí povedať, že niekto je dnes evidovaný ako vlastník.

Právny štát musí vedieť vysvetliť cestu.

Zvolenská ulica ako živé svedectvo

Zvolenská ulica je živým svedectvom toho, čo sa stane, keď sa právny most stratí.

Pôvodní obyvatelia neprišli na prázdnu lúku.

Rodiny tam bývali.

Domy existovali.

Nájomné vzťahy existovali.

Štátny podnik s obyvateľmi komunikoval.

Vyberal nájomné.

Prijímal žiadosti o odkúpenie.

Informoval obyvateľov o majetkových zmenách.

V roku 1996 boli obyvatelia informovaní, že novým vlastníkom sa stal KOMAG, a. s.

A potom po rokoch vzniká medzera.

Kde je úplne vysvetlené obdobie od roku 1996 do roku 2001?

Kto bol vlastníkom ktorej časti?

Ako sa štátny podnik, ktorý s obyvateľmi komunikoval ako vlastník alebo nositeľ nakladania s majetkom, mohol z evidenčného vysvetlenia vytratiť?

Ako sa následne objavil nový zápis, nový vlastník a nová realita okolo rokov 2000/2001?

A kde v tejto novej realite zostali pôvodní obyvatelia?

Právna neistota nezačína papierom

Právna neistota človeka a jeho rodiny nezačína až vtedy, keď niekto donesie na kataster listinu.

Začína vtedy, keď sa stratí reťazec.

Keď subjekt, ktorý roky vystupoval ako vlastník, zrazu nie je v evidencii zrozumiteľne vysvetlený.

Keď subjekt, ktorý komunikoval s obyvateľmi, vyberal nájomné, prijímal žiadosti a nakladal s majetkom, akoby v rozhodujúcom období zmizol.

Keď sa pôvodný právny stav nepreukáže ako zrušený, zúžený, odňatý alebo nahradený, ale napriek tomu vznikne nový evidenčný stav.

A občan má potom niesť následky.

To nie je právna istota.

To je právne vylúčenie formou do stratena.

Štát vidí evidenciu, ale prestáva vidieť vodu

Ministerstvo hospodárstva SR uvádza, že zodpovednosť za evidenčný stav nehnuteľností nesie štát prostredníctvom katastra.

Zároveň však uvádza, že za neriešený prístup k pitnej vode Ministerstvo hospodárstva SR nenesie zodpovednosť.

A tak vzniká otázka:

Ak štát v minulosti nakladal s majetkom, obydliami, pozemkami a infraštruktúrou, ako je možné, že pri vode sa zodpovednosť stratí?

Vodovod nebol vymyslený obyvateľmi.

Obyvatelia neboli na pôvodný podnikový alebo neverejný vodovod odkázaní vlastnou vinou.

Ak voda tečie do obývaných domov potrubím, ktoré je označované ako neverejné, súkromné alebo podnikové, neznamená to, že zodpovednosť za zdravie ľudí môže zmiznúť.

Neverejný vodovod nemôže znamenať neverejnú zodpovednosť.

Keď voda prestane byť použiteľná pre domácnosť

Najzávažnejšia otázka znie:

Odkedy voda vedená do domácností nie je použiteľná pre potreby domácnosti?

Kto to zistil?

Na základe čoho?

Kto mal obyvateľov informovať?

Kto mal zabezpečiť náhradné zásobovanie?

Kto mal nariadiť opravu?

Kto má zodpovednosť za potrubie, ktorým voda prechádza?

Ako je možné, že voda, ktorá má prichádzať z vodárenského systému ako pitná, sa po prechode potrubím zmení na vodu nepoužiteľnú pre domácnosť?

A ako je možné, že takýto stav nevyvolá okamžité určenie zodpovedného orgánu?

Ak sa odpoveď rozpadne na vety „nie je to verejný vodovod“, „rezort nenesie zodpovednosť“, „RÚVZ nemá kompetenciu“ a „riešte si to súdnou cestou“, potom nejde o ochranu obyvateľa.

Ide o rozpad zodpovednosti.

Zodpovednosť sa nestratila naraz

Na Zvolenskej ulici sa zodpovednosť nestratila naraz.

Vytrácala sa po častiach.

Najprv v evidencii.

Potom v právnom moste.

Potom vo vode.

Potom v kompetenciách.

Potom v civilných konaniach.

A napokon v každodennom živote rodín, ktoré zostali v obydliach, ale bez jasného garanta ochrany.

Štát najskôr s majetkom nakladal.

Potom sa pôvodná štátna alebo podniková línia začala strácať z evidencie.

Potom zostal nový zápis, nový vlastník a nová realita.

A keď sa obyvatelia pýtajú na obydlie, vodu, pozemok a právny most, každá inštitúcia vidí iba svoj úsek.

Nikto nechce niesť zodpovednosť za celok.

Toto je alarm pre všetkých

Zvolenská ulica nie je výnimočná tým, že by sa týkala len jednej ulice.

Je výnimočná tým, že na nej možno vidieť mechanizmus, ktorý môže ohroziť kohokoľvek.

Ak sa môže stratiť vlastník z reťazca, môže sa stratiť aj právny titul.

Ak sa môže stratiť právny titul, môže sa stratiť obydlie.

Ak sa môže stratiť obydlie, môže sa stratiť vodovod.

Ak sa môže stratiť vodovod, môže sa stratiť zodpovednosť za vodu.

A ak sa stratí zodpovednosť, človek zostane fyzicky na mieste, ale právne a inštitucionálne mimo ochrany.

Toto nie je problém jednej rodiny.

Toto je otázka, či právny štát vie opraviť vlastnú chybu skôr, než z nej urobí osud človeka.

Otázka Dňa 12

Preto sa v Deň 12 pýtame:

Kto nesie zodpovednosť za evidenčný stav, ak štát sám hovorí, že ju nesie prostredníctvom katastra?

Kto nesie zodpovednosť za následky tejto evidencie v živote obyvateľov?

Kto vysvetlí právny most medzi štátnym majetkom, pôvodnými obydliami, nájomníkmi, vodovodom a dnešným zápisom?

Kto zodpovedá za to, že obyvatelia neboli v tomto procese chránení?

Kto zodpovedá za vodu?

A kto zabezpečí, aby sa zodpovednosť štátu už nikdy nemohla vytratiť po častiach?

Lebo právny štát sa nezačína tým, že existuje posledný zápis.

Právny štát sa začína tým, že štát vie vysvetliť, ako k nemu došiel — a vie chrániť človeka, ktorého sa tento zápis týka.